Doktor Krause: Ako nájsť balans vo svojom živote

Uvedomujeme si, že súčasťou života moderného muža nie je len práca a trávenie voľného času, ale vo veľkej miere aj rodina. Preto sme sa rozhodli priniesť vám sériu článkov venujúcu sa rodine, vzťahom a tak trochu aj duševnému zdraviu. Toto je tretia časť seriálu s neuropsychológom Robertom Krausem. Prvý článok o tom, ako sa pripraviť na rodičovstvo si môžete prečítať tu, druhý o úlohe otca v rodine tu. Rodičovstvo so sebou prináša množstvo zmien. Do úzadia idú naše potreby, partnerský život, a celý náš svet sa zrazu točí okolo dieťaťa. Je to prirodzené, no ani v tomto náročnom období by sme nemali zabúdať na seba a svojho partnera. Ako skĺbiť prácu, rodinu, aj svoje záľuby v jeden vybalansovaný celok, prečo je komunikácia dôležitá a ako sa starať o svoje duševné zdravie sme sa rozprávali s doktorom Krausem.

Balans v trávení času – rodina, práca, záľuby

Dosiahnuť rovnováhu môže byť niekedy ťažké, no skúste sa zamyslieť. Ak ste podráždený (napríklad) z práce, a kričíte po partnerke aj dieťati, nemôže byť ani reč o kvalitne strávenom čase s rodinou. Možno ak si doprajete pár chvíľ osamote, zabeháte si, či inak vybijete nahromadený stres, chvíle s rodinou budú príjemnejšie. Samozrejme, aj rodič, ktorý je s dieťaťom doma potrebuje svoj priestor na sebarealizáciu, vystúpiť z každodenného kolobehu. „Pre niekoho môže byť kočíkovanie odbremenením, pre niekoho je práve to kočíkovanie najobľúbenejšou činnosťou zo všetkých počas dňa. Preto je dôležité, aby aj otec bol pozorný poslucháč a navnímal potreby, ktoré žena má a zároveň, aby aj žena brala do úvahy potreby svojho partnera.“ Hľadajte priestor na vlastnú psychohygienu, buďte rodičom, ale aj partnerom a plánujte tak, aby ste mohli byť flexibilní. „Správanie detí sa mení, menia sa ich choroby, nálada, nie vždy sa všetko dá naplánovať. Rola rodiča v sebe nesie aj zvýšenú schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam. Je kľúčové pri plánovaní času pre seba a času pre rodinu zobrať do úvahy aj udalosti, ktoré, žiaľ, nevieme predpokladať.“

Otvorená komunikácia je základ

Dôležitosť komunikácie sme už načrtli. No jej súčasťou nie je len rozprávanie, ale aj počúvanie. „Komunikácia má v sebe schopnosť rešpektujúco porozumieť potrebám druhej strany. Sú deti, ktoré sú viac introvertné, a ktoré viac počúvajú ako rozprávajú, alebo nepotrebujú až tak udržiavať sociálny kontakt, vtedy môže naša potreba rozprávať sa prevyšovať potrebu nášho dieťaťa,“ vysvetľuje neuropsychológ.

Je pochopiteľné, že vzťah, ktorý máme s našimi deťmi je výnimočný, individuálny. A tak ako my komunikujeme inak s partnerom a inak s dieťaťom, aj ono môže komunikovať inak s kamarátmi ako s nami. „Vzťahy sú vysoko individuálne, a preto nepodliehajú žiadnym všeobecným a paušálnym názorom. Každá situácia s dieťaťom je ako novorodenec. Keď sa objaví je špecifická, a aj keď situácie môžu mať spoločný element, no opakujú sa v inom kontexte, inom čase, inom emocionálnom položení, a tak by sme to mali aj chápať.“ V určitom životnom období dieťaťa (napríklad vzdor či puberta) je prirodzené, že naše názory a myšlienky sú rozdielne, dieťa má iné potreby a očakávania ako rodič. „Nejde ani tak o to, aby sme sa zhodli, ale o to, aby sa tie nezhody nestali tým, kvôli čomu spolu nedokážeme fungovať. Zdravý vzťah nie je o tom, aby sme sa na všetkom zhodli, ale aby sa nezhody nestali prekážkou na trávenie spoločného času. To platí ale vo všeobecnosti, nielen vo vzťahu rodič a dieťa,“ hovorí Krause. „Je dôležité, aby si obe strany – rodič aj dieťa uvedomili, že aj keď s niekým alebo niečím nesúhlasím, tak ho alebo to môžem rešpektovať.“

Muž a mentálne zdravie

„My muži v sebe nesieme istú formu závislosti na výkone, je v tom aj mechanizmus porovnávania sa s inými mužmi, prestíž, rola, status a miestami sa ženieme za cieľmi iných ľudí bez toho, aby sme boli šťastní a vďační za to, čo máme tu a teraz. Lebo často si uvedomíme, že chceme niečo, čo nemáme. A keď to máme, chceme zase niečo ďalšie. V niektorých situáciách je to pre zmenu o tom, že sa porovnávame, lebo vždy sa dá dosiahnuť viac, ale vo finále to šťastie je vychutnávanie si toho, čo máme tu a teraz.“

Ako sa teda starať o svoje duševné zdravie?

„Ak hovoríme o starostlivosti o duševné zdravie, tak máme na mysli najmä dostatočnú pozornosť o svoje psychické prežívanie, ktoré nám neustále dáva spätnú väzbu – niekedy ju registrujeme a inokedy ignorujeme. Dostatok fyzického pohybu, sebarealizácie či plnohodnotného rozhovoru je však všeobecným mechanizmom z hľadiska prevencie nežiaducich psychologickych javov,“ hovorí neuropsychológ. Prvý článok v spolupráci s doktorom Krausem o tom, ako sa pripraviť na rodičovstvo si môžete prečítať tu, druhý o úlohe otca v rodine tu.